Prvá zmienka o evanjelickej cirkvi pochádza z 23. apríla 1540 (čo je 23 rokov od začiatku reformácie v Nemecku 31.10.1517) z pera farára Jána Barbomusa. V týchto časoch sa šírili myšlienky reformácie aj v okolí Žiliny a to v mestách ako Považská Bystrica, Púchov, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Rajec. Neskôr tieto mestá a ďalšie obce na podnet žilinského farára Fábryho zakladajú v Žiline v roku 1544 congregáciu, tzv. hornotrenčianské contuberium (žilinský seniorát). História eviduje aj farára Juraja, ktorý už v roku 1503 mal rodinu a deti.
Zaujímavú úlohu v histórii evanjelikov v Žiline zohrala tzv. Dadanova tlačiareň, kde sa tlačila mnohá vzácna literatúra. V týchto časoch existovala v Žiline aj cirkevná škola pod názvom Žilinská akadémia z roku 1542.
Žilina je spätá s jednou z najvýznamnejších udalostí evanjelickej cirkvi a to so slávnou Žilinskou synodou z 28.-30.3.1610, ktorá sa konala vo farskom kostole. Uznesenia synody položili základy zriadenia evanjelickej cirkvi vo vtedajšom Uhorsku.
Súčasťou pohnutých dejín evanjelickej cirkvi v Žiline je aj obdobie protireformácie najmä v 2. polovici 17. storočia. Len pre zaujímavosť, v roku 1699 žilo v Žiline 2682 obyvateľov a z toho bolo 2304 evanjelikov a 378 katolíkov.
V roku 1704 bol pozvaný za evanjelického farára do Žiliny Daniel Krman, ktorý bol od roku 1706 aj superintendentom (biskupom) evanjelickej cirkvi v 5 stoliciach Uhorska. Daniel Krman v roku 1708 cestoval do Švédska za kráľom, žiadajúc ho o podporu pre evanjelikov na Slovensku. Počas jeho cesty bola rodina vyhnaná z fary. Dňa 20. decembra 1708 bol odňatý farský kostol a bol zrušený Žilinský evanjelický cirkevný zbor. Život evanjelikov zanikol. Najbližšie pokračoval v Súľove. Necelé dve storočia, presne 182 rokov, nefungoval bohoslužobný život evanjelikov v Žiline. Bolo to už piate prerušenie duchovného života evanjelickej cirkvi v Žiline (prvé 1579-1595; druhé 1617-1619; tretie 1671-1683; štvrté 1684-1703; piate 1708-1890).
Duchovné oživenie nastalo koncom 19. st. a to priam symbolicky na pamiatku reformácie dňa 31.10.1890. Cirkevný zbor bol obnovený a začlenil sa pod Súľov. Žilina mala kaplánske miesto. Žilinský cirkevný zbor sa osamostatnil v roku 1901. V roku 1903 sa začala budovať modlitebňa a fara na Kuzmányho ulici (sklenárstvo Švihálek) a v roku 1904 bol inštalovaný farár Miloš Kišš.
Veľkou osobnosťou a nesmierne vzácnym človekom v histórii evanjelickej cirkvi v Žiline bol Fedor Ruppeldt, ktorý tu pôsobil v aktívnej službe desiatky rokov. Fedor Ruppeldt bol významnou osobnosťou evanjelickej cirkvi; biskupom západného dištriktu ECAV, prekladateľom piesní a literatúry z anglického jazyka, hudobníkom, ekumenickým pracovníkom, angažoval sa v politických oblastiach.
Počas pôsobenia Fedora Ruppeldta, v rokoch 1935-1936, bol v Žiline postavený nový evanjelický kostol. Autorom je významný architekt M. Harminc (projektoval napr. katolícky kostol v Terchovej). Kostol bol slávnostne posvätený 11.10.1936 (posviacku vykonal Dr. Samuel Š. Osuský, biskup ZD a kázeň mal Dr. Vladimír Čobrda, vtedajší generálny biskup). V roku 1938 bola postavená aj fara, ktorá susedí s kostolom.
Cirkevný zbor zriadil v roku 2015 Evanjelickú materskú školu, ktorá sídli v priestoroch ZŠ Lichardova.
Do dnešných dní pôsobilo na území cirkevného zboru 27 duchovných pastierov. Medzi nimi bolo naozaj niekoľko výnimočných osobností duchovného života:
| P.č. | Meno a priezvisko kňaza | obdobie služby | Poznámka |
|---|---|---|---|
| 1. | Ján Barbomus | 1540 – 1543 | |
| 2. | Ján Fabri | 1544 – 1545 | |
| 3. | Blažej Botnuš | 1546 – 1569 | |
| 4. | Gregor Damiani | 1570 – 1576 | |
| 5. | Juraj Lovčáni | 1577 – 1600 | |
| 6. | Daniel Drako | 1601 – 1602 | |
| 7. | Joachim Fabry | 1603 – 1612 | |
| 8. | Timoteus Lovčáni | 1612 – 1617 | |
| 9. | Michal Crispin | 1619 – 1639 | |
| 10. | Eliáš Ladiver | 1639 – 1673 | |
| 11. | Ján Nostitius | 1682 – 1683 | |
| 12. | Daniel Krman, ml. | 1704 – 1708 | superintendent od r.1706 |
Od obnovenia evanjelického vikariátu v Žiline, farármi boli:
| 13. | Žigmund Križan | 1890 – 1892 | |
| 14. | Emil Heinlein | 1892 – 1895 | |
| 15. | Jozef Moschtena | 1896 – 1897 | |
| 16. | Miloslav Križan | 1898 – 1903 |
Po osamostatnení zboru pôsobili v Žiline títo evanjelickí farári:
| 17. | Miloš Kišš | 1903 – 1921 | prvý farár samost. cirk. zboru |
| 18. | Fedor Ruppeldt | 1921 – 1952 | v rokoch 1947 – 1952 biskup ZD ECAV |
| 19. | Vladimír Marenčiak | 1952-1976 | |
| 20. | Milan Kachnič | 1977 | |
| 21. | Ján Beňuch | 1978-1997 | |
| 22.-23. | Ondrej a Zuzana Peťkovskí | 1998-2005 | |
| 24.-25. | Radoslav a Andrea Dankovci | 2005-2008 | |
| 26.-27. | Marián a Oľga Kaňuchovci | 2008-súčasnosť |
V súčasnosti je námestným farárom na kaplánskom mieste Jozef Havrila.
Medzitým slúžili v cirkevnom zbore viacerí kapláni napr. Ondrej Antal, Daniel Veselý, Ľudmila Veselá, Peter Gažík. Zastupoval napr. senior Miloslav Blaho. Dlhé roky slúžil v Rajci ako kantor levíta Ondrej Mikuš.