Pôst je niečo, čo je dobré, správne a prospešné pre našu vieru. Ako sa však správne postiť? Čítajte pozorne, ako nám Boh odhaľuje svoje srdce…
„Toto, hľa, je pôst, ktorý ja mám rád: Rozviazať putá neprávosti, spretŕhať povrazy jarma, prepustiť utláčaných na slobodu a polámať každé jarmo. Neznamená to lámať svoj chlieb hladnému a biednych, bezprístrešných voviesť do svojho domu? Keď vidíš nahého, priodej ho, a neskrývaj sa pred svojím príbuzným. Potom vyšľahne tvoje svetlo ako zore a rýchlo sa uzdravíš; tvoja spravodlivosť pôjde pred tebou a sláva Hospodinova pôjde za tebou. Potom budeš volať, a Hospodin ťa vyslyší, ty budeš kričať o pomoc, a On odpovie: Tu som! Ak odstrániš jarmo zo svojho stredu, ukazovanie prstom, zlomyseľné reči, ak poskytneš hladnému, po čom sám túžiš, a nasýtiš strápeného, potom zažiari tvoje svetlo v temnote a tvoja tma bude ako poludňajší jas.“ Izaiáš 58:6-9

Momentálne, viac ako inokedy, môžeme a máme napĺňať slová, ktoré nám Boh naliehavo hovorí o pôste, aký sa mu páči. U našich susedov zúri vojna, musia utekať zo svojich domov a často sami nevedia kam. Len chcú byť v bezpečí. Tak ako my. Ak chceme naozaj prežívať intenzívne Boží pôst, mali by sme konať. Nie čakať, čo sa bude diať. Nie lamentovať, ako je všetko zlé a ako sa míľovými krokmi blíži koniec sveta, veď na to nás Pán Ježiš pripravuje už dlho. Božie slová o znakoch posledných dní sa, zdá sa, napĺňajú. No namiesto toho, aby sme sedeli paralyzovaní strachom a čakali čo bude, máme ho čakať v aktívnej, konajúcej nádeji so zapálenými lampami plnými oleja (Mt 25:1.13).

Ako chceme, aby nás našiel, keď príde? Známy výrok Martina Luthera nám môže veľa napovedať: „Keby som vedel, že zajtra skončí svet, napriek tomu by som dnes zasadil jabloň.“ Je to obraz, ktorý nám má pomôcť pochopiť, že máme pracovať na vinici, na ktorú nás Pán Boh povolal, aj keď nemáme istotu, že budeme vidieť ovocie, ktoré na nej vyrastie. No poklady, ktoré si „uložíme“ v nebi, tam aj ostanú.

Ako mám teda sadiť jablone každý deň? Pozri sa na Izaiáša 58: 6-9 a čítaj pozorne! Všetko je tam, len musíme otvoriť oči a srdce pre ľudí vôkol nás. Odmenou nám bude Boží láskavý úsmev k nám, ale aj úsmev ľudí, ktorým ponúkneme kúsok seba a v nás uvidia kúsok Božej lásky k nim. Stále nevieš ako? Nakúp čo treba a odnes to ľuďom, ktorí to potrebujú, choď do skladu triediť veci, poskytni odvoz, otvor svoj domov, urob, čo vieš, tam, kde si, s tým, čo máš. Aby keď sa ťa raz Pán opýta, čo si robil, keď na Ukrajine zúrila vojna, neostaneš zahanbene stáť so sklopeným zrakom.

Katka